Keď po páde Železnej opony v novembri ´89 prišla výzva na zakladanie kresťanskodemokratických klubov, moji rodičia to vnímali ako ovocie obety a utrpenia doteraz prenasledovanej Cirkvi a príležitosť pre kresťanov vyjsť z prenasledovania a tajného pôsobenia do verejného života a byť evanjeliovým kvasom pre spoločnosť. Môj otec chodil z dediny do dediny, z fary na faru na východnom Slovensku, aby zakladal kresťanskodemokratické kluby a pozýval kresťanov k odvahe, k spolupráci, k participácii na správe vecí verejných. Začiatkom roka 1990 som aj ja s mojimi rodičmi a súrodencami vstúpila do Kresťanskodemokratického hnutia, aby sme pomohli žiť Evanjelium aj v politike, v škole, na verejnosti, v zákonoch…

Medzitým som bojovala o život (svedectvo si môžete vypočuť tu alebo prečítať tu ), vyštudovala som dve vysoké školy, absolvovala zahraničné stáže, vydala som sa, porodila tri deti, ale snažila som sa aj odborne rásť a bojovať za kvalitné a rovné školstvo, za duchovné zdravie našich detí, mládeže, našich rodín.

5. rok zastupujem Fórum kresťanských inštitúcií vo Výbore pre rodovú rovnosť pri Rade vlády, kde prichádzam do kontaktu nielen s reálnymi návrhmi zákonov či odporúčaní týkajúcich sa tzv. rodovej rovnosti (žiaľ, už nie rovnosti mužov a žien), ale často sa dostanem čo i len k zámerom ovplyvniť vládu pri novelách alebo tvorbe zákonov, pri zriadení inštitúcií. V súčasnosti pracujem ako koordinátorka KBS pre ľudské práva, predtým som zastupovala Konferenciu biskupov Slovenska na expertných rokovaniach s vládou pri Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR a taktiež som sa pred Referendom o rodine snažila presvedčiť čo najviac ľudí, že doba je vážna a za normálne hodnoty musíme zabojovať.

Vzhľadom k tomu, že si dnes uvedomujem reálne hrozby pre Slovensko, že

vnímam

  • ohrozenie slobody svedomia, slobody prejavu
  • snahy o otvorenie témy a presadenie eutanázie a potratu ako práva

viem

  • o silných snahách o presadenie liberálnej sexuálnej výchovy
  • o snahách o legalizáciu registrovaných partnerstiev a následne možnosti adopcie detí homosexuálnymi pármi

uvedomujem si

  • snahu o relativizáciu rodiny – jej hodnoty a poslania
  • snahu o redefinícu manželstva
  • snahu o podchytenie vzdelávania a formovania našich detí, o zmenu učebných plánov, osnov,školských kurikúl (v duchu gender ideológie a sexualizácie detí pod rúškom ochrany ľudských práv). 

Preto sa chcem podieľať na tvorbe zákonov, ktoré týmto snahám zabránia a podporia ochranu rodiny, detí, života.